Zamestnávatelia v EÚ sú povinní zaviesť systém, ktorý zabezpečí meranie pracovného času zamestnancov. Vyplýva to z nového rozsudku EÚ, ktorý sa zaoberá otázkou, ako zamestnávatelia zabezpečujú svojim zamestnancom efektívne dodržiavanie pravidiel o odpočinku a pracovnom čase, ktoré predpisuje smernica EÚ o pracovnom čase.
Rozsudok EÚ vychádza z konkrétneho prípadu v Španielsku, kde Deutsche Bank dostala príkaz na zavedenie registrácie času od Nórskeho úradu pre pracovné prostredie v Španielsku. Banka to odmietla, načo španielske odborové hnutie podalo prípad na španielsky pracovný súd. Tu vznikli pochybnosti, či je povinnosťou zamestnávateľa evidovať pracovný čas zamestnanca, po čom prípad skončil na Európskom súdnom dvore.
Európsky súdny dvor v rozsudku zo 14. mája 2019 uložil zamestnávateľom „povinnosť zaviesť objektívny, spoľahlivý a dostupný systém, ktorý umožní merať dĺžku denného pracovného času každého jednotlivého pracovníka“. V minulosti bolo úlohou zamestnanca preukázať, či bol pracovný týždeň príliš dlhý alebo či neboli dodržané predpisy o odpočinku. To však mení verdikt. Zamestnávateľ je po novom povinný zodpovedať za kontrolu, a preto je to aj zamestnávateľ, kto musí v prípade nezhôd o pracovnom čase alebo čase odpočinku uniesť dôkazné bremeno.
Tento rozsudok je teda významný nielen z hľadiska zabezpečenia dodržiavania ustanovení o čase odpočinku a dňoch pracovného voľna, ale aj vo vzťahu k pravidlám zákona o pracovnom čase, že zamestnanec nesmie pracovať v priemere viac ako 48 hodín týždenne. obdobie 4 mesiacov.
Ako má praktická evidencia pracovného času prebiehať, je podľa rozsudku na rozhodnutí každého jednotlivého členského štátu. Je však podmienkou, aby bolo možné objektívne a spoľahlivo určiť pracovný čas zamestnanca a čas výkonu práce. Predloženie e-mailov alebo dôkazov o používaní mobilných telefónov alebo počítačov však nebude objektívnym a spoľahlivým dôkazným prostriedkom.
Komentár
Keďže zamestnávatelia sú teraz povinní zabezpečiť účinné dodržiavanie pravidiel o odpočinku a pracovnom čase, ktoré predpisuje smernica EÚ o pracovnom čase, rozhodnutie súdu EÚ je jasným signálom, že práva pracovníkov sa berú vážne. Rozhodnutie je zároveň potrebné považovať za dôležitý krok smerom k obmedzeniu množstva bezplatných a nezdokumentovaných nadčasov.